Aktuálne foto


 


Združenie Milénium Údol

Údol 173, 065 45

Slovenská republika

info@udol.sk

0903 700 884   

 

 

Obecný úrad Údol

Údol 2, 065 45

052 439 3436

Slovenská republika

Štefan Arendáč

0917 901 512

obecudol@livenet.sk

Prírodná pamiatka “ Skalky pri Údole“

20131027_155539

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 


Prírodná pamiatka Skalky pri Údole je štvrtým stupňom územnej ochrany.
 

Rozloha:              0,75 ha
Rok vyhlásenia:  1989
Správca územia: Štátna ochrana prírody SR, Pieninský národný park
Dôvod ochrany:            

Ochrana bradiel s bohatou vápnomilnou flórou a paleontologickými nálezmi amonitov, ktoré tvoria výrazné geomorfologické javy v území.


Sú tvorené skupinou 8 bradiel s výškou 3 - 13 m, sú súčasťou pieninského úseku bradlového pásma, ktoré sa tu redukuje na šírku 1 km a končí sa v tzv. údolskej depresii. Prirodzený vegetačný kryt tvoria vápnomilné bukové a borovicové lesy s jedľovo - bukovým vegetačným stupňom.
 

amonity

Amonity (Ammonoidea), ktoré je možné nájsť na skalách sú podtrieda štvoržiabrých hlavonožcov. Je to vyhynutá skupina hlavonožcov, ktoré žili vo veľkom počte druhov v moriach od spodného devónu do vrchnej kriedy. Ich názov vznikol podľa boha slnka Amóna, keďže ich schránka pripomínala kotúč.
 

Vonkajšia vápenatá schránka bola špirálovito zvinutá v jednej rovine. Iné tvary boli výnimočné. Mäkké časti tela, ani ich odtlačky neboli dodnes nájdené. O ich spôsobe života možno preto uvažovať iba podľa ich schránky. Schránka amonitov bola pôvodne z aragonitu, ale počas fosilizácie postupne rekryštalizuje na kalcit. V horninách sa často zachovávajú ich schránky, zriedkavejšie vápenaté viečka, ktoré v prípade potreby uzatvárali ústie schránky. Ústny aparát tvorili doštičkovité útvary aptychy a anaptychy, medzi ktorými sa nachádzala radula s početnými drobnými zúbkami. S najväčšou pravdepodobnosťou boli amonity oddeleného pohlavia s výrazným pohlavným dimorfizmom.

Počas svojej vyše 400 miliónov rokov trvajúcej existencie prekonali značný vývoj. Žili už v moriach paleozoika (spodný devón), výrazne ich zasiahlo veľké permské vymieranie. Najväčší rozvoj potom zaznamenali v druhohorách s dosť obmedzeným časovým trvaním (napr.: Ceratites, Phylloceras a i.), pre ktoré sú aj vedúcimi skamenelinami. V období jury až kriedy kolonizovali prakticky všetky morské a oceanické prostredia (s výnimkou pobreží) do hĺbky 800 m. V kriede sa objavili ich najväčšie druhy ako bol napríklad Parapuzosia seppenradensis, ktorý podľa odhadov dosahoval veľkosť až 2,3 - 2,5 m.


Autor a foto: Ľubo Leško,  Zdroj: Wikipédia, Pienap.sk