Aktuálne foto


 


Združenie Milénium Údol

Údol 173, 065 45

Slovenská republika

info@udol.sk

0903 700 884   

 

 

Obecný úrad Údol

Údol 2, 065 45

052 439 3436

Slovenská republika

Štefan Arendáč

0917 901 512

obecudol@livenet.sk

Jaskyňa na Kurčínskej Magure

(Dubný kameň)

Jaskyňa na Kurčínskej Magure je známa medzi obyvateľmi okolitých obcí pod názvom Zbojnícka jaskyňa. Lokalitu, kde sa jaskyňa nachádza nazývajú, ako Dubný kameň alebo Dubňanka. Kurčinská Magura sa nachádza v pohorí Ľubovnianska vrchovina a nadmorská výška je 894 m. n. m.
 




Ľubovnianska vrchovina je flyšové pohorie v okresoch Stará Ľubovňa a Bardejov na severe východného Slovenska. Ľubovnianska vrchovina je súčasťou oblasti Východné Beskydy, subprovincie Východné Karpaty. Na severe Ľubovnianska vrchovina tvorí štátnu hranicu s Poľskom a na juhu hraničí s Čergovom a Spišsko – šarišským medzihorím. Na západe hraničí s pohorím Pieniny a riekou Poprad a na východe s Ondavskou vrchovinou. Najvyšším vrchom je Eliášovka s nadmorskou výškou 1023 m. n. m.

Na viacerých miesta Ľubovnianskej vrchoviny je niekoľko malých nekrasových, resp. pseudokrasových jaskýň a to okrem uvedenej lokality na Kurčínskej Magure je to aj lokalita tzv. Marmont v katastrálnom území obce Chmeľnica. Vznik nekrasových jaskýň je viazaný na gravitačné svahové deformácie tzv. blokové zosuny.

Zbojnícka jaskyňa patrí svojou genézou k puklinovo-trhlinovému typu nekrasových jaskýň. Podzemné priestory vznikli roztváraním zovretých veľmi strmých puklín (71º-90º). (A. Matějka a kol. 1973). Pomalým gravitačným skĺzavaním pieskovcového súvrstvia po plastickejšom ílovcovom podloží sa pukliny postupne roztvárali, až vznikli rozmernejšie, speleologicky prístupné podzemné priestory. Proces roztvárania puklín nie je ukončený a prebieha aktívne aj v dnešnej dobe a má dlhodobý charakter. V svahových deformáciách blokového typu sa týmto spôsobom často vytvárajú jaskyne a jaskynné systémy. (J. Pašek a kol., 1979)

Na miesto vedie viacero prístupových ciest a to z obcí Orlov, Údol, Starina a Legnava. Jedinou trasou, ktorá je uvedená ako turistická a je aj vyznačená žltou turistickou značkou je trasa z obce Orlov v smere okolo Orlovskej Magury a následne na Kurčínsku Maguru. Táto trasa je charakteristická vysokým stúpaním terénu v lesnom poraste a jej dĺžka je asi 8 km. Z obce Údol nie je trasa vedená ako turistická a nie je ani vyznačená.

Trasu z Údola na Dubný kameň pozná iba niekoľko málo obyvateľov obce Údol. Trasa je málo využívaná a miestami ťažko priechodná. Podľa nášho názoru je však táto trasa najkrajšia zo všetkých. Táto trasa je síce dlhšia asi o 2 km., ale stúpanie až na malé výnimky nie je veľmi strmé. Keďže nie je potrebné vynaložiť veľa úsilia na zvládanie extrémnych prevýšení, tak ostáva viacej času počas turistiky na obdivovanie prírody. Trasa z obce Údol vedie cez lesné lokality nazývané Markuš, Poľany, Holodňakiv kút. Z častí Holodňakiv kút sa prechádza chodníkom na cestu vedúcu k Orlovskej Magure. Po výstupe na cestu ktorá vedie po okraji Orlovskej Magury a ktorá smeruje od Orlovskej kaplnky je jeden z najkrajších výhľadov na celej trase. Za dobrej viditeľnosti je možné sledovať aj jednotlivé objekty v okresnom meste Stará Ľubovňa. Trasa ďalej pokračuje už iba po hrebeni pohoria do oblasti zvanej Vaľková. Po príchode do oblasti Vaľková na pravej strane je možné sledovať oblasti Slovenska a po ľavej strane je výhľad na lokality Poľska. Ako bolo uvedené ďalej trasa pokračuje po hrebeni pohoria a z oblasti nazývanej Vaľková je trasa už vyznačená žltou turistickou značkou. Posledným úsekom cesty je časť od Legnavských lúk na Kurčínsku Maguru. Od vrcholu Kurčínskej Magury je k Zbojníckej jaskyni cca 100 m. Lokalita Legnavských lúk je v mesiaci júl vhodná, ako ideálne miesto k zberu čučoriedok.
Zbojnícka jaskyňa bola zameraná a opísaná Stanislavom Pavlarčíkom z Kežmarku spoločne s J. Fudalym, V. Fudalym, J. Mikom a V. Vadovským, ktorí sú členmi Jaskyniarskeho klubu v Spoišskej Belej. V popise jaskyne S. Pavlarčík uvádza, že jaskynný otvor leží tesne pod kótou 882, ktorá sa v teréne prejavuje, ako pieskovcový kopček. Za otvorom rozmerov 1,45 x 2,3 m začína sa jaskyňa väčším priestorom – sienkou so značne porušeným, asi 3,5 m vysokým stropom. Schodikovité dno jaskyne sa od otvoru po niekoľkých metroch vyrovnáva a na krátkom úseku prechádza na koniec vstupnej siene už vodorovne. V súčasnej dobe je dno vstupnej siene zasypané veľkým množstvom kameňov (Jaskyňu sme navštívili v rokoch 2004, 2005 a 2006 a kamene na dno vstupnej siene neustále pribúdajú). Na konci vstupnej časti sa jaskyňa rozvetvuje na tri pomerne úzke chodbičky.

Smerom do vnútra po pravej strane pokračuje jaskyňa chodbičkou za pieskovcovou stenou s umelo vysekaným štrbinovým otvorom. Ďalej možno preniknúť do väčších priestorov, ktorých šírka je asi 0,6 m a výška okolo 1 m. Stredná chodbička pokračuje lomene na východ. Spočiatku je široká 0,3 m a vysoká asi 2 m. Po 2,3 m vyúsťuje do veľmi zúženého puklinového pokračovania. Ľavá chodbička je najdlhšia a na začiatku má šírku 0,6 m. Postupne sa zužuje a na konci pred jej zalomením má už šírku 0,25 m. Jej výška sa pohybuje okolo 2 m. Na križovaní puklín v zadnej časti sa jej priebeh pravouhlo spája s kratšou chodbičkou. Stanislav Pavlarčík ďalej uvádza, že zameraná dĺžka jaskyne vrátane odhadnutých neprístupných priestorov je 18,5 m.

Popis jaskyne, popis turistickej trasy a opis prírody čitateľom tohoto článku niečo napovie avšak nezabudnuteľný zážitok sa dá prežiť jedine skutočnou prítomnosťou na uvedených miestach a osobným absolvovaním tejto turistickej trasy. Kto bude mať šťastie v počasí a k Zbojníckej jaskyni sa vyberie v ranných hodinách v čase kedy bude padať hmla tak z lokality Vaľková sa mu naskytne nezabudnuteľný pohľad do dolín zaliatych hmlou.

Do budúcnosti pripravujeme ďalší článok ktorý bude opisovať historické udalosti a ľudové povesti viažuce sa k Zbojníckej jaskyni.

Autor: JUDr. Štefan Mikulík