~ 1949 ~

Prvé počiatky socializácie v Údole sa viažu k dátumu 2. decembra 1949, keď 11 obyvateľov obce podáva prihlášky do družstva, medzi ktorých patrí:

Ján Hriceňak * 2. 07. 1916
Ján Jacko * 2. 07. 1902
Vasiľ Dornič * 8. 12. 1907
JJán Závadský * 17. 08. 1908
Michal Kravčák * 18. 06. 1908
Mikuláš Surgent * 19. 12. 1907
Štefan Hriňa * 19. 08. 1909
Peter Hrina * 15. 09. 1901
Michal Fabian * 3. 03. 1904
Ján Kokinda * 20. 06. 1917
Michal Kollar * 7. 09. 1890

Z týchto priekopníkov sa vykryštalizoval prípravný výbor pre založenie JRD I. typu, čo prestavuje, že členovia organizujú spoločné práce, medze však neboli rozorané a produkcia ostáva u pôvodného majiteľa. Ustanovujúca schôdza prípravného výboru sa konala tiež 2. decembra 1949. Schôdzu viedol Ján Fedorko, predseda Národného výboru a pod jeho vedením bol zvolený 10 členní výbor v tomto zložení:

Predseda: Peter Hriňa
Podpredseda: Ján Jacko
Členovia: Ján Závadský
Vasiľ Dornič
Ján Hriceňák
Michal Fabian
Ján Fedorko
Ján Kokinda
Michal Kravčák
Mikulaš Surgent

V závere roka pristupujú ešte Jozef Perhač 8.12. (*29.07.1931) - poľnohospodársky pomocník, Mikuláš Petrišin 10. 12.(*22.8.1920) - vedúci obchodu a František Jacko 14.12. (26.8.1912) - riaditeľ školy.
Týmito prvými krokmi pri združstevňovaní Údola končí sa rok 1949 - navždy uchovaný ako rok zrodu Jednotného roľníckeho družstva.
~ 1950 ~

Do 17 januára 1950 sa počet družstevníkov rozrástol na 28 členov. Prípravný výbor JRD v Údole predkladá Slovenskej rade družstiev na schválenie ustanovenie JRD v Údole. Táto zastúpená Okresnou slovenskou radou družstiev v Starej Ľubovni dna 18. januára 1950 schvaľuje založenie družstva v Údole. Prípravný výbor potom žiada zaregistrovanie na tunajšom súde:

"Schválenie Rady družstiev zo dna 18.1.1950 o vzniku JRD v Údole. Týmto dnom sa do JRD priberá Urbarská spolocnost, Želiarskopašienková spolocnost a Pánska majetnosť v Údole". 12. februára 1950 schádzajú sa prví družstevníci v miestnej škole na Valnom zhromaždení, aby zvolili správu družstva a dozorný výbor. Za kormidlo JRD boli zvolení títo členovia:

Predseda: Ján Hriceňak
Podpredseda: Ján Jacko
Členovia: Ján Zavadský
Vasiľ Dornič
Michal Mikluš
Michal Hriňa
Ján Kravčak
Michal Biss
Alexander Koval
Jan Kravčak
Hospodár: Štefan Hriňa
Úctovník: Ján Drabišin
Pokladník: Michal Mikluš

Dozorný výbor:
Predseda: Michal Hriňa
Podpredseda: Mikulaš Surgent
Clenovia: Ján Fedorko, Michal Kravčak, Ján Mikulik
Náhradníci: Štefan Hriňa, Michal Kolár, Mikuláš Dornič, Ján Kokinda

O niekoľko mesiacov už údolcania pripravujú sejbu jarného jačmeňa na výmere 5 ha. 5 apríla zasadala správa JRD, ktorá rozhodla o výstavbe ošipárne nákladom 1 800 000 Kčs. Stavbu zadajú stavebnému kombinátu komunálneho podniku v Starej Ľubovni na parcele c. 452, Majer. Zo zápisnice Rady ONV v Starej Ľubovni zo dna 1. júna - referentka KNP p. Pucha podala správu, že v obci Údol a Hajtovka prešli na II. typ JRD, čo predstavuje spoločnú rastlinnú výrobu na scelených pozemkoch. Živočíšna výroba ostáva v individuálnom vlastníctve. Úroda sa rozdeľuje podľa výmery pôdy, s ktorou roľník vstúpil do družstva.

25. júla vstupujú družstevníci do prvej spoločnej žatvy a mlatby, ktorú končia 16. septembra. Pri podmietkach boli rozorané medze na výmere 446 ha.

Do konca augusta je už v Údole celoobecné JRD, ktoré počíta 120 roľníkov, 644,51 ha poľnohospodárskej pôdy z ktorej je 449,51 ha ornej a 82 ks dobytka, pravda ešte v maštaliach členov.

9. októbra sa započalo s výsevom ozimnej pšenice, pričom sa zistilo, že bola napadnutá chorobou a sejba sa zastavila. Bola zvolaná komisia, ktorá mala rozhodnúť o ďalšom postupe. Výsledok bol taký, že vedenie JRD nesúhlasilo s pokračovaním sejby vo väčšom pocte jedincov na hektár, ale žiadalo výmenu osiva. Táto sa uskutočnila o štyri dní. Do 28. októbra majú údolčania zasiate 7 ha 30 árov pšenice a 17 ha raže. Z uvedeného sa dá usúdiť, že prvé kroky spoločného hospodárenia priniesli pozitívny vplyv na myslenie údolských roľníkov, ale neskúsenosť hospodárenia vo veľkom, nepripravenosť materiálnych a mechanizačných prostriedkov vyvodila v závere roka nesplnenie očakávaných výsledkov a tým aj odmena za prácu nebola dosiahnutá. To bola pravda zlá východzia pozícia pre rok 1951.
~ 1951 ~

Hospodársky neúspech z predchádzajúceho roku mal ihneď za následok, že z družstva vystúpilo 60 roľníckych osadlosti. Je pravdou, že družstvo začalo hospodáriť bez akýchkoľvek hospodárskych budov, že dobytok bol sústredený len rajonovite z čoho vyplynula slabá úžitkovosť hospodárskych zvierat. Tieto negatívne skutočnosti vyústili v nedosiahnutú pracovnú jednotu.

Napriek týmto ťažkostiam 30 osadlosti z Údola ostáva verne myšlienke socializácie a zúročuje získané skúsenosti. Prvá podmienka je scelené hospodárstvo, aby sa dala využiť mechanizácia, preto sa žiada HTUP-hospodársko, technická úprava pozemkov. Ta sa aj uskutočnila a výmenou hounou sa sceľuje družstevná pôda a zostavuje sa osevný postup: 34,2 ha pšenice, 20 ha raže, 130 ha jačmeňa, 157 ha ovsa, 6 ha zemiakov priemyselných a 122 ha zemiakov ostatných.

Druhá podmienka je vytvoriť optimálny stav na JRD pre spoločný chov hospodárskych zvierat. Vo výstavbe sú už dve ošipárne, pripravuje sa zakúpenie základného stáda ošípaných a prikročuje sa k výstavbe rodinného domčeka pre kŕmiča.

7. marca na členskej schôdzi 43 členov schvaľuje adaptáciu maštale pre spoločný chov hovädzieho dobytka. Snáď tieto úspechy presviedčajú váhavých Údolcanov, z ktorých 20 roľníckych osadlosti znovu vstupuje do družstva a už 1. septembra družstvo preberá rokovací poriadok III. typu: čo znamená úplnú integráciu rastlinnej a živočíšnej výroby. Družstevník má na samozásobenie pridelený záhumienok. Používa sa socialistické odmeňovanie podľa množstva a kvality vykonanej práce. Časť dôchodku družstevníkom plynie v podobe preplácania časti hodnoty vneseného mŕtveho a živého inventára do JRD. Tento poriadok spoločného hospodárenia podpísalo 34 družstevníkov.

9. septembra sa schádzajú družstevníci na členskú schôdzu, ktorú vedie Okresný politický tajomník OVKSS Andrej Petrovej, ktorý oboznámil členov, že pri III. type JRD ma každý nárok na záhumienkovú pôdu o výmere 70 árov, ale v našich podmienkach (severné Slovensko) sa môže prideliť 1 ha, ale spolu s plochou pridomovej záhrady. Napriek tomu upozorneniu členská schôdza rozhodla každému družstevníkovi prideliť 1 ha záhumienku a členom, ktorí nepracujú na JRD len 20 árov.

Ďalej boli prevedené voľby nového vedenia JRD, ktoré viedol okresný tajomník a prítomní zvolili túto správu JRD:

Predseda: Ján Hriceňak
Podpredseda: Ján Kokinda
Hospodár: Mikuláš Petrišin
Účtovník: Ján Murcko ml.
Tajomník: František Jacko
Pokladník: Michal Fedorko ml.
Revízor: Ján Fedorko ml.

Zvolené vedenie JRD III. typu dnešným dnom preberá funkcie.

9. októbra pripravuje sejbu pšenice krížovým spôsobom na výmere 1 ha a pri tejto príležitosti vyzýva všetky družstva v okrese do súťaže v jesenných prácach.

13. októbra sa koná Valné zhromaždenie na ktorom sa prerokúva nemocenské poistenie družstevníkov. Okresný Národný Výbor Kežmarok zastupuje sl. Bešená, ktorá vysvetlila význam a prínos poistenia pre členov JRD. Schôdza sa uzniesla prijať nemocenské poistenie.

17. októbra členská schôdza rozhodla o zabezpečení palivového dreva pre potreby ošipárne do 20. X a znovu prijatí Michala Bissa za člena JRD.

14. novembra členská schôdza jednohlasne zvolila Jána Kokindu za hospodára JRD a rozhodla, že ešte na 40 ha sa prevedie hlboká orba.

9. decembra členská schôdza:

• vytýčila plán odovzdania mäsa na rok 1952 (1820 kg) aj keď hospodárske zvieratá nie sú sústredené,
• upozornila, že prevádzkovaný poriadok JRD III. typu nepodpísali všetci členovia,
• plemenných býkov od 1 . 1. 1952 prideľuje Michalovi Murckovi a Michalovi Fedorkovi za 0,5 pracovnej jednotky, pričom krmivo dodá JRD,

11. decembra členská schôdza: