Dubný kameň 2014

Túžba vidieť niečo, čo každý počul z našej obce ale nikdy tam nebol, to bolo niečo pre nás. Keď sme pred jedenástimi rokmi vystupovali na prvý ročník, netušili sme že v tomto roku nás bude vyše štyridsať. Poďme ale poporiadku.

Už je tradíciou, že sa odchádza ráno o ôsmej z miesta zvaného „Dancik“, hneď na začiatku obce. Po ceste stretávame kamarátov, susedov kde nás všetci pozdravujú a niečo zaprajú. Pripájajú sa k nám turisti a pomaly prichádzame na koniec dediny pred vstup na poľnú cestu. Počítame sa, aby sme na nikoho nezabudli, keď sa budeme vracať späť.

Trasu sme zvolili inú aká bola posledné roky a šli sme teda smerom k lesu po lúke k novo vyšľapanej ceste. Už na začiatku bolo veselo, pretože zväčša sme sa poznali a mladí, ktorých bolo najviac bavili skoro všetkých. Najmladšími účastníkmi boli Marek a Martin zo Starej Ľubovne, ktorým minulo 11 rokov.

Prvý ťažký úsek prišiel pri vstupe na lesnú cestu. Voda a bahno na ceste do kopca nám dávalo všetkým zabrať a tak nám trval cca 20 minút. Dostávame sa pomaly k vysielaču, kde je najstrmší kopec výstupu ale cesta je príjemne zarastená jemnou trávou. Pozeráme sa do doliny a vidíme hmlu pod vrcholkami kopcov, vyzerá to skvostne!
Niektorí sa venujú aj zberu húb popri ceste. Cestá už nie je tak náročná, pretože ideme po hrebení Orlovskej a Kurčinskej Magury a cesty sú raz dole, potom hore. Ubeháva nám to rýchlo. Blížime sa k vrcholu cieľa najvyššieho bodu Kurčínskej Magury, 894 metrov. Stretávame sa s turistami z organizácie KST Slávia Bardejov a D.O.Fénix Bardejov pod vedením pána Milana Stachuru, ktorí výstup realizovali od obce Čirč.

Máme ešte chvíľku cesty k Dubnému kameňu a preto pokračujeme ďalej do finálnej etapy. Aj tentokrát sme jaskyňu úspešne našli! Oddych si doprajeme, občerstvenie tiež nechýba a po spoločnej fotografii odchádzame k tradičnému miestu na čučoriedkové a brusnicové hody. Nie je už toho veľa, pretože čas zberu už bol a je to známe miesto zberačov.

Ako naša organizácia, tak aj turisti z Bardejova, spoločne odchádzame na pohostenie do Údola k ihrisku. Čakajú nás ešte 2 hodiny cesty, ktorá je ale menej náročná ako keď sme šli do kopca. Dostávame sa z 894 do 511 metrov nad morom. Po ceste je zopár prestávok, ale dlhšia je až pri výstupe z lesa, kde sedíme na zrezaných stromoch a čakáme sa. Zastavujeme sa ešte pri vode, kde Bobry Vodné vybudovali veľkú hrádzu. Zaujímavé je, že na tak malej bystrine hlodavce dokážu vybudovať tak veľkolepé dielo, ako je „bobrí hrad“.

Na ihrisku nás už vítajú a sadáme za stôl. Guláš a občerstvenie pôsobí blahodarne na naše telo a mladým turistom už zase začína chýbať pohyb. Hraje sa futbal, rozprávame a bavíme sa každý s každým.
Je nám skutočne fajn. Poniektorí si obďaleč ešte odskočia pozrieť Skálky pri Údole s fosíliami, ktoré dokážu vždy zaujať.

Naši priatelia z Bardejova odchádzajú a lúčime sa s tým, že budúci rok sa opäť stretneme v takej hojnej zostave so zastúpením rôznych vekových kategórií. Ďakujem všetkým účastníkom a nabudúce, sú vítaní tak pravidelní, ako aj noví účastníci.

Autor a foto: Ľuboslav Leško