Dubný kameň 2026 - opäť sme vyrazili za dobrodružstvom.

Niektoré miesta sa človeku jednoducho dostanú pod kožu. Dubný kameň je jedným z nich. Aj keď si každý rok hovoríme, že cestu už poznáme, že vieme, čo nás čaká a že tentoraz to zvládneme bez väčšej námahy, realita býva vždy trochu iná. A práve preto sa sem stále radi vraciame. Ani rok 2026 nebol výnimkou. V sobotu 1. augusta 2026 sme sa opäť stretli, aby sme absolvovali ďalší z našich tradičných výstupov na Dubný kameň.
Ráno o ôsmej hodine sme vyrazili z Majira pri družstve. Pred nami bolo približne 16 kilometrov cesty tam a späť, po poľných cestách, lesných chodníkoch a teréne, ktorý nám postupne pripomenul, že Dubný kameň si svoju návštevu nikdy nedá úplne zadarmo.

Cesta, ktorá stojí za to

Výstup na Dubný kameň nie je iba o tom dostať sa z bodu A do bodu B. Práve cesta je jednou z najkrajších častí celého výletu.
Človek na chvíľu zabudne na každodenný ruch, telefón, prácu a všetky povinnosti. Zostane iba les, vôňa prírody, rozhovory, smiech a občas aj otázka, koľko ešte vlastne zostáva do cieľa.
Niektoré úseky preveria kondíciu, iné zase ponúknu priestor na oddych a obzeranie okolitej prírody. A ako to už pri našich výstupoch býva, ani tentoraz nechýbala dobrá nálada.

Dubný kameň opäť nesklamal

Po príchode do cieľa sa dostaví ten príjemný pocit – zvládli sme to.
Kurčínska Magura a lokalita Dubného kameňa majú svoje neopakovateľné čaro. Miesto známe aj svojou Zbojníckou jaskyňou je ukryté v Ľubovnianskej vrchovine a ponúka atmosféru, ktorú človek v meste nezažije.
A práve v tom je Dubný kameň výnimočný. Nie je to turistická atrakcia plná ľudí a stánkov. Je to miesto, kam treba prísť vlastnými nohami, trochu sa zapotiť a potom si naplno vychutnať pokoj okolitej prírody.

Najlepšie chvíle prichádzajú až po výstupe

Samozrejme, žiadny náš výstup by nebol úplný bez občerstvenia a spoločného posedenia.
Po kilometroch v nohách chutí jedlo jednoducho lepšie. Aj obyčajné posedenie má zrazu inú atmosféru. Človek si sadne, vydýchne, porozpráva sa s ostatnými a postupne zisťuje, že práve tieto chvíle sú možno tým najdôležitejším, čo si z celého výletu odnesie.

Nie počet kilometrov. Nie čas, za ktorý sme trasu zvládli.
Ale ľudí, s ktorými sme ju absolvovali.

Rok za rokom, stále spolu

Dubný kameň sa pre nás už dávno stal viac ako obyčajným turistickým cieľom. Je to tradícia.
Roky pribúdajú, niektorí účastníci sa menia, pribúdajú noví a niektorí z nás sa naopak vracajú pravidelne. To najdôležitejšie však zostáva – chuť stretnúť sa, vyraziť do prírody a stráviť spolu deň trochu inak ako počas bežného roka.

A možno práve preto sa každý rok znova pýtame:
„Tak čo, pôjdeme aj na budúci rok?“

Odpoveď je asi jasná.
Na Dubný kameň sa ešte určite vrátime.

Ďakujeme všetkým, ktorí sa tohto ročníka zúčastnili a pomohli vytvoriť ďalší pekný deň, na ktorý budeme radi spomínať.

Turisti z Údola
Autor a foto: Ľuboslav Leško